Rímskokatolícky kostol v Ľubietovej je zasvätený sv. Márie Magdalény. Stojí na návrší severného výbežku údolia, ktorý sa spomína v roku 1397. Gotický kostol bol v období 15. storočia v dôsledku vojen poškodený a v roku 1502 ho opravili. Okolo kostola bol postavený cintorínsky múr a samotný kostol sv. Márie Magdalény bol aj s pripojenou kaplnkou sv. Anny konsekrovaný v roku 1520. Svedčí o tom správa vizitátora Narayho (Trochta 1965). Túto správu potvrdzuje aj najnovšie geofyzikálne meranie, ktoré v roku 2017 vykonal Doc. RNDr. Ján Tripák, CSc. a ktoré potvrdilo existenciu staršej sakrálnej stavby kostola (zvyšky základových murív ) zo severnej časti súčasného kostola sv. Márie Magdalény, ďalej zo severovýchodnej časti kostola sú to oblúkové základy sanktuária, alebo základov kaplnky a nakoniec časť zaniknutého kostola sv. Michala postaveného v roku 1647 vo východnom areáli cintorína. Tento výskum a názor však musí ešte potvrdiť archeologický výskum.
Z historických správ sa dozvedáme, že v samotnom kostole bola kaplnka sv. Anny, ktorá mala gotický strop, ktorého rebrá sa spájali do stredového svorníka v tvare ruže. Potvrdzujú to aj nálezy freskových malieb a niektorých zachovaných gotických architektonických prvkov počas reštaurátorského výskumu realizovanom v roku 2016 a ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane súčasného kostola sv. Márie Magdalény. Tieto nálezy poukazujú na starobylosť miesta a sakrálnej stavby kde sa obyvatelia Ľubietovej schádzali k modlitbe a k sláveniu sv. omší. Súčasná stavba kostola bola gotická, ale časom prešla viacerými prestavbami, čo spôsobilo, že stratila svoj gotický vzhľad a nahradil ho barokový.
Hlavný portál súčasného kostola je ešte stále gotický. Okná sú však novšieho dáta. Tie po jednej z prestavieb súčasného kostola stratili svoj gotický charakter. Hlavný oltár, oba bočné oltáre aj kazateľnica, sú barokové diela z roku 1783. Obrazy z bočných oltárov: Kameňovanie sv. Štefana a Pieta Sedembolestnej Panny Márie sú replikami pôvodných ukradnutých obrazov, ktoré z kostola zmizli v 90 rokoch 20. storočia. Ich datovanie bolo staršie než bolo u samotných bočných oltárov. Hlavný oltár má na stene pozadie, v ktorom je umiestnená socha sv. Márie Magdalény. Ide o dielo sochára Vavrinca Dunajského, rodáka z Ľubietovej a pôsobiaceho v Budapešti. Socha je drevená, polychrómová na podobu bieleho mramoru. Je považovaná za jeho hlavné dielo.
Podľa tradície pôvodný kostol sv. Márie Magdalény založila kráľovná Mária, vdova po Ľudovítovi I. a na jeho údržbu pridelila aj bohatý pozemkový fond. Tento kostol v roku 1502 prešiel veľkou opravou a prestavbou. Konsekrovaný bol nanovo v roku 1520. Súčasťou tohto kostola bola aj staršia sakrálna stavba. Pravdepodobne ide o kaplnku sv. Anny, ktorú v roku 1871 zrútili a materiál z nej bol použitý neskôr na stavbu oporných pilierov kostola, ktorého steny sa začali roztvárať pod ťarchou novej kamennej gotickej klenby, ktorá v roku 1821 nahradila pôvodný drevený strop v lodi kostola. Nakoniec gotická klenba musela byť strhnutá a miesto nej bola postavená nová, nižšia klenba, ktorá tak nezaťažovala obvodové múry kostola. O prestavbe klenby tomu nasvedčujú aj zvyšky malieb kostola nad súčasnou klenbou. Tam okrem malieb je poznateľná aj veľkosť pôvodných gotických okien, ktoré boli zamurované.
Najväčšia prestavba kostola, ktorá mu dala už súčasnú podobu, sa uskutočnila pravdepodobne po roku 1780 a trvala niekoľko rokov. Z neskorogotickej stavby sa zachovali už iba obvodové múry, portál do sakristie a triumfálny oblúk. Naznačujú to aj stopy po zväčšovaní okenných otvorov. Súčasné presbytériu dostalo polygonálny uzáver. Ku kostolu zo západnej strany bola začiatkom 19. storočia pristavená mohutná veža.
Samotný kostol sv. Márie Magdalény vo svojej bohatej histórii prešiel mnohými pohromami: v 15. storočí bol zničený husitmi a v 16. storočí keď bol zreštaurovaný viackrát vyhorel. Posledný požiar kostola je datovaný z roku 1899. V zadnej časti vo vnútri kostola sa nachádza organový chór, ktorý bol neskór kvôli súčasnému dvojmanuálovému organu zväčšovaný. Súčasný organ v roku 1902 prešiel veľkou generálnou opravou, ktorú vykonal C. L. Wegenstein z Temešváru. Posledná generálna oprava organu bola vykonaná približne pred 10 rokmi organárom Petrom Masarikom.
V minulosti ako sme už spomínali, vedľa súčasného kostola sv. Márie Magdalény bol na východnej časti cintorína v roku 1647 postavený nový kostol, ktorý stál na mieste terajšej farskej záhrady. O ňom vieme len toľko, že bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Využívali ho najmä katolícky veriaci slovenského pôvodu. Ako kostol vyzeral, nateraz povedať nevieme, keďže nemáme dochované žiadne obrazy, ktoré by mapovali jeho existenciu a nemáme ani žiadnu dobovú projektovú dokumentáciu. Čo však vieme je to, že samotný kostol sv. Michala archanjela bol zrútený približne v rokoch 1787 – 1822 a materiál z neho spolu aj so zvyšným materiálom zo zrútenej kaplnky sv. Anny bol použitý na opravu farského kostola sv. Márie Magdalény a stavbu jeho novej mohutnej veže.
Kostol sv. Márie Magdalény má celkovú dĺžku 41,23 m, šírku aj s opornými piliermi 22,23 m a výšku 23,13 m.